Design thinking: máte steny v práci oblepené samolepiacimi bločkami?

Myslí si váš manažér, že čím viac samolepiacich bločkov je na stene, tým lepšie design thinking prenikne na pracovisko? Aj dobrý koncept sa môže vymknúť spod kontroly, ak podstata ostane nepochopená. Prečítajte si, čo je design thinking, aby vášho tímového ducha neprekryli Post-ity.

 

V skratke sa dá design thinking vysvetliť ako jeden z prístupov, ktorým sa dajú tvoriť nápady na zlepšenie priestorov, služieb, procesov či produktov. Používa organizovanú metódu definovania priestoru na zlepšenie pomocou piatich fáz

Je dôležité jednotlivým fázam design thinkingu porozumieť, aby priniesli očakávané výsledky. V opačnom prípade, ako sme už v úvode spomínali, sa celý proces a pôvodne dobrý úmysel, môžu zmeniť na preteky o to, kto nalepí viac samolepiacich bločkov.

Na rozdiel od kritického myslenia, ktoré je zamerané na analýzu problému a jeho rozmieňanie na drobné, design thinking sa zameriava na vytváranie nápadov a možných riešení. Každý člen tímu je vnímaný ako dizajnér, ktorý prináša nápady. Ako s design thinkingom teda začať?
 

Ideálny počet členov tímu je 3 až 8 ľudí, vrátane facilitátora. Rôznorodosť tímu prispieva k tvorbe úplne nových ideí, takže zabudnite na predsudky. Ideálny tím zastupujú ženy aj muži, ktorí majú vzdelanie a skúsenosti z rôznych oblastí.

Úlohou facilitátora je hladko previesť tím celým procesom design thinkingu. Môže sa zapájať do práce na projekte, no nemal by využívať svoju pozíciu na ovplyvňovanie mienky alebo získavanie kontroly nad rozhodovaním. 

Ľudia podávajú lepšie výkony a pracujú omnoho sústredenejšie, keď majú vymedzené časové rámce na konkrétne úlohy. Rovnako je to pri design thinkingu. Je dôležité zadefinovať si presný začiatok, stred a koniec projektu. 

Vedieť sa vcítiť do situácie druhého človeka je kľúčom k pochopeniu situácie. Pomôžu vám k tomu pozorovanie, interakcia a vcítenie sa do skúseností druhých ľudí. Akýkoľvek problém sa rieši oveľa jednoduchšie, ak vychádzate z toho, čo vás spája, nie z toho, čo vás rozdeľuje.

Tejto fáze sa zvyčajne upiera priestor a okresáva sa. Pritom práve od kvality informácií, ktoré v nej získate závisí, či sa bude projekt uberať správnym smerom, alebo nie. Mnohokrát sa na začiatku zdá, že riešenie je jasné, takže nové sa vlastne nehľadá.

Napríklad ak sa zamestnanci vo firme sťažujú na vysoké pracovné vyťaženie a počet omeškaných úloh narastá, môže byť prvotným riešením navýšenie zamestnancov o tretinu. No čo ak nebol problém v nedostatku zamestnancov, ale vo veľmi pomaly fungujúcom internom nástroji na spracovanie objednávok, ktorý sa zvýšením nových používateľov ešte viac zabrzdí?

 

Roztrieďte si poznatky, ktoré ste získali v prvej fáze pozorovaním, interakciou a empatickým prístupom. Na základe získaných informácií spíšete správu – dizajnérsku výzvu, ktorá sa zameria na charakter problému. O výbere dizajnovej výzvy môže rozhodnúť vedenie spoločnosti alebo dizajnérsky tím formou hlasovania.

Stále platí, že stredobodom pozornosti je človek a jeho situácia. Po prvom kroku máte pred sebou náčrty príbehov ľudí, postrehy približujúce realitu klientov a aj hlbšie pochopenie prekážok či obmedzení.

Dobre definovaná dizajnová výzva by sa mala zmestiť do jednej vety, mala by byť orientovaná na človeka a jeho potreby, nie na technológie, funkcionality produktov či služieb. Samotné sformulovanie výzvy by malo začínať slovesom (napr. vytvoriť, definovať, prijať) alebo môže ísť tiež o otázku (napr. ako je možné).

Prichádza chvíľa, keď je vítaný každý jeden nápad. Budete potrebovať fixky, farebné Post-ity a to správne občerstvenie. S energiou totiž súvisí aj váš výkon. Aby ste začali plní síl, prečítajte si tipy na 5 zdravých raňajok, ktoré si vychutnáte za kancelárskym stolom. Každému z účastníkov dajte hŕbu samolepiacich štítkov, odmerajte si čas a pustite sa do toho.
 

Spíšte na samolepiace štítky k tejto výzve:
 

• čo ľudia potrebujú alebo chcú,
   
• ktoré technológie môžu byť užitočné,
   
• ktoré riešenia alebo nápady sú k dispozícii,
   
• čo klienti robia a aké sú ich motívy,
   
• aké by mohli byť budúce potreby klientov,
   
• výzvy spojené s realizáciou nápadov.
   

Následne nápady zatrieďte, pretože môžu byť duplicitné. Facilitátor spolu s tímom popísané postity triedi do spoločných kategórií, čím sa vytvárajú okruhy riešení. Hlasovaním sa vyberie ten finálny okruh, v ktorom vidíte najväčší zmysel.

Hlasovanie je jednoduché, ak má každý z účastníkov k dispozícii 3 hlasy, ktoré môže prideliť jednému, či viacerým okruhom. Stačí fixkou spraviť výraznú bodku k vybranému okruhu. Okruh s najväčším počtov hlasov vyhráva. Nasleduje diskusia, ktorá sformuje dané riešenie do realizovateľnej formy.

Je jedno, či ide o produkt, službu alebo technológiu, ku všetkému sa dá vytvoriť prototyp. Pri vytváraní prototypu sa snažte, aby neobsahoval zbytočné detaily, ktoré by mohli odpútavať pozornosť.

Prevedenie prototypu by malo byť čo najjednoduchšie. Čo sa týka nákladov a obtiažnosti prevedenia, platí: čím nižšie, tým lepšie. Pri nákladnom alebo časovo náročnom prototype sa vám môže skomplikovať nasledujúce testovanie. Hlavne v prípade, ak potrebujete upraviť nejakú časť prototypu. Siahajte preto už pri návrhu po jednoduchých, no funkčných riešeniach.

Vezmite nultú verziu vášho riešenia a spýtajte sa na názor vašej cieľovej skupiny. Nemusí ísť o appku nadizajnovanú do posledného pixelu, vystačíte si aj s papierovými maketami. Jednoducho otestujte to najlepšie, čo máte.

Počas testovania sa vám môže stať, že odhalíte slabiny vášho riešenia. Jednoducho ich opravte a pokračujte v testovaní. Odmenou vám bude riešenie zbavené problémových častí. Testovaním prototypu sa ľahko vyhnete tomu, že finálny produkt bude mať množstvo chýb, ktoré by ste mohli odstrániť pár rozhovormi s budúcimi používateľmi.

Design thinking je spôsob, ktorým ušetríte čas, peniaze i priazeň svojich používateľov. Všetko, čo naň okrem tímu potrebujete sú samolepiace bločky, zopár fixiek a výživné občerstvenie. Držíme vám palce :)